DEN 35. SME ...

Pristúpil ku mne.

Máš zo mňa strach ?

Spýtal sa ma. ...

Nie.

Som šťastná že si tu, odpovedala som.

... Vyrovnávam sa s tvojou energiou.

Je dôstojná a silná v tom Tichu a Rovnováhe. Života a Smrti.

Vnímam aspekty pochopenia a záblesky súcitu v tvojej bytosti, aj keď to tak navonok nevyzerá. ...

A tvoja schopnosť držať priestor!

Neoblomne iba tým smerom. Trpko Sladké a Desivo Oslobodzujúce.

Nádhera!!!

Hmm ... Zvláštna dôstojnosť, zmiešanina piesku a zlata.

Vyrovnanie a prijatie, bez schopnosti pochopiť to.

Iba pocit zasiahnutia bleskom, ktorý zadúša a zastavuje srdce.

V takomto okamihu sa neprichádza o život, ale prichádza večnosť na druhom brehu do tejto živej prítomnosti.

Žiješ, a nie si.

Prepojenie seba so všetkými časťami, čo kedy SME boli.

Už nie JA SOM, už iba SME.

... To sa mi stalo.

" Všetci SME jedinci všetkých epoch a dôb, a zo všetkých miest SME všetky životy.

Ktoré SME kedy žili a ktoré SME sa rozhodli nežiť.

SME cestou, SME chodníkom.

SME vzduchom, ktorý dýchame a vdychujeme do pľúc a SME pľúcami samotnými.

SME kvapkami dažďa, ktorý zamokrí oblečenie a sme šatami samotnými."

SME.

30.03. 2025 AMESSE